Objekty bývalej polikliniky predstavujú vrcholné stavby slovenského funkcionalizmu. V spolupráci s mestským pamiatkovým úradom sme navrhli rekonštrukciu, ktorá stavbe vracia pôvodný funkcionalistický výraz, dáva jej nové funkcie a zároveň ju robí schopnou tieto funkcie naplniť.
Súbor funkcionalistických budov bol zrealizovaný v rokoch 1932 - 1939 v bratislavskom Starom Meste v blízkosti Modrého kostolíka na pozemku medzi ulicami Gajova, Lomonosova, Dobrovičova a Bezručova podľa návrhu architektov Aloisa Balána a Jiřího Grossmanna. Starší objekt na Bezručovej 3 plnil funkciu Zemskej úradovne, mladší na Bezručovej 5 Okresnej sociálnej poisťovne. Budovy s rôznymi funkciami mali vďaka rovnakým autorom vyváženú, vzájomne súvisiacu kompozíciu. Stavby sú považované za jedny z ich najlepších diel a zároveň za jedny z vrcholných stavieb funkcionalizmu v Bratislave. V roku 1989 boli vyhlásené za kultúrnu pamiatku a neskôr zaradené do národného registra DOCOMOMO (medzinárodná organizácia zaoberajúca sa výskumom, dokumentáciou, propagáciou a ochranou pamiatok), čím sa zaradili medzi 46 najvýznamnejších diel modernej architektúry. Zo slovenských stavieb sem okrem Bezručovej patrí napríklad Synagóga v Žiline, vodojem v Trnave, mohyla Milana Rastislava Štefánika v Brezovej pod Bradlom, Sanatórium Machnáč, kúpalisko Zelená Žaba v Trenčianskych Tepliciach. (zdroj: Archív PÚ SR Bratislava, 2004)
Starší z objektov na Bezručovej 3 plnil funkciu Zemskej úradovne (resp. Ústrednej sociálnej poisťovne - ÚSP). Autori vytvorili na takmer symetrickom trojkrídlovom pôdoryse kompozíciu pravouhlých hmôt, ktorých fasády rozdelili horizontálne na parter, hlavnú časť a vrchné ustúpené podlažie. Čisté až monotónne fasády oživujú okrem členenia len vstupné portály. Vnútorné priestory boli navrhnuté účelne, bez zbytočných ozdôb, s dôrazom na ich maximálne presvetlenie. Autori to dosiahli vnútornými átriami a predzáhradkami, ktoré presvetlujú priestory v suteréne. Interiérovou dominantou je priestranné trojramenné schodisko prístupné zo vstupnej haly. Pre nestabilné podložie bola budova založená na 428 pilótoch, blízkosť Dunaju znamenala zvýšené požiadavky na izoláciu pred spodnou vodou. Zaujímavosťou je, že na stavbe pracovali výhradne slovenskí robotníci a firmy. Funkcia objektu sa po vojne zmenila na pôrodnicu. (zdroj: Ing. Jozef Petri: Zemská úradovňa pre poisťovanie robotníkov. Slovenský staviteľ, 1932, číslo 2, 239-246)
Novší z objektov pôvodne plnil funkciu Okresnej sociálnej poisťovne (OSP) s nemocničnými a administratívnymi priestormi. Pôdorys do tvaru H má tri trakty, severný pripojený na vedľajšiu budovu, stredný s trojposchodovou centrálnou halou a južný s polkruhovým zaoblením. Architektúru tvorí kompozícia pravouhlých hmôt, ktorú na južnej strane zjemňuje polkruhové zaoblenie. Ploché strechy boli navrhnuté ako pochôdzne, takže slúžili ako terasy vnútorných prevádzok. V interiéri dominuje vnútorná hala cez tri podlažia so sklobetónom na strope a podlahe, ktorý presvetľuje halu a suterén. Autori kládli dôraz na technologické vybavenie budovy, navrhli sem sofistikovaný systém núteneho vetrania, plynovod, vodovod, rozvody sterilnej vody a vysokotlakej pary. Vykurovanie bolo riešené ako kombinované teplovzdušné s parou a horúcou vodou. Budova bola pripojená na verejné siete, ale mala aj vlastné studne na vodu a elektrický generátor. Pod väčšou časťou budovy je hrubá betónová doska proti vodnému vztlaku. Skeletový konštrukčný systém budovy umožnil jej používateľom a neskôr aj nám bezproblémové úpravy dispozície. Objekt do roku 2008 slúžil ako interná a chirurgická poliklinika pre Staré Mesto. (zdroj: Ing. Arch. Alojz Balán: Budova okresnej sociálnej poisťovne (OSP) v Bratislave, Slovenský staviteľ, ročník x, 1940, číslo 10, 179-184)
Po skončení vojny sa budovy prispôsobovali prevládajúcej nemocničnej funkcii. Do súčasnej podoby sa dostali v roku 1960 po prestavbe objektu na Bezručovej 3, kedy došlo k optickému a funkčnému prepojeniu budov. Pri prestavbe bolo nadstavené jedno poschodie zastrešené šikmou strechou, ktorá prebehla až na vedľajší objekt. Šikmá valbová strecha narušila funkcionalistický charakter nemocnice a kedže budovy B3 a B5 opticky prepojila, narušila aj ich pôvodný vizuálne oddelený koncept. Postupným rozširovaním nemocničnej funkcie prišla budova o exteriérové plochy. Nemocnica fungovala v tejto podobe až do roku 2008. V súčanosti je stav budovy v nevyhovujúcom stave, okná sú porozbíjané, do priestoru zateká, zo stien boli vytrhané elektrické rozvody. Všetky cennejšie materiály sú rozkradnuté, a tie, ktoré zostali, sú v dezolátnom stave. Spodné podlažia sú vytopené, ostatné obývajú bezdomovci a tie najvyššie holuby.
Dodatočné stavebné úpravy najviac zasiahli budovu Bezručovej 3. Najvýraznejšou bola prerábka z roku 1960, ktorá nadstavbou narušila pôvodnú citlivo vyladenú hmotovú kompozíciu budov a urobila z nej vizuálne iný dom. Nadstavba opticky dovtedy oddelené budovy prepojila a tým znegovala pôvodný zámer architektov. Šikmá valbová strecha nadstavby poprela pôvodný funkcionalistický výraz budov.
