V interiéroch používame zásadne živé rastliny v ich prirodzenej podobe. Majú pozitívny vplyv na psychiku aj zdravie človeka. Zároveň vytvárajú prirodzený protiklad k moderným materiálom a technológiam, ktoré navrhujeme do interiérov.

Pozitívny vplyv zelene

Psychická pohoda - rastliny vnášajú do umelého prostredia kus živej prírody, čo prispieva k duševnej pohode človeka. Do interiérov navrhujeme rastliny ako prirodzený kontrast k technickým vymoženostiam modernej doby produkujúcim elektromagnetický smog. Vplyv rastlín je preto obzvlášť dôležitý v kancelárskom prostredí plnom výpočtovej techniky. Zeleň tu napomáha sústredenosti zamestnancov a zvyšuje pracovnú pohodu. Ľudské zdravie - živé rastliny v interiéri zlepšujú ovzdušie, čo má pozitívny vplyv na ľudské zdravie Vlhkosť vzduchu - technické zariadenia budov ako klimatizácie či rekuperačné jednotky kontrolovaného vetrania znižujú vlhkosť vzduchu. V zimných mesiacoch problém so suchým vzduchom nastáva vo všetkých vykurovaných interiéroch. Hydroponické rastliny ho zvlhčujú viac než iné druhy, keďže väčšinu vody určenej na zálievku vracajú nazad do prostredia. Čistota vzduchu  - rastliny látkovou výmenou pomáhajú odbúravať škodlivé látky z prostredia, znižujú prašnosť vzduchu Akustika priestoru - prírodné rastliny vďaka veľkej ploche a členitosti listov dokážu tlmiť hlučnosť postredia a zlepšovať akustické vlastnosti priestorov. Hlavne v moderných interiéroch s minimom nábytku, kde môže dochádzať k nežiadúcim ozvenám napríklad pri počúvaní hudby, dokážu rastliny tento efekt obmedziť.

Výhody hydroponického spôsobu pestovania rastlín

Jednoduchá manipulácia - keďže hydroponické rastliny nežijú v zemine, ale v špeciálnom substráte - keramzite, pri ich sadení a manipulácii neprichádzate do styku so špinavou zeminou, ale s čistým substrátom. Jednoduchá starostlivosť - hydroponické rastliny sú živé a preto vyžadujú istú starostlivosť, vďaka prehľadnému a pochopiteľnému systému s hladinomerom vidíte, kedy a koľko vody treba rastline doliať Čistota pri pestovaní - keďže rastliny neobsahuje zeminu, neposkytujú živnú pôdu pre rôzne mušky, mole a iný hmyz, ktorý sa zvykne usadzovať v štandardne pestovaných rastlinách.

Základné prvky hydroponického systému

Vonkajšia vodotesná nádoba na vodu (kvetináč). V prípade samostatne stojacich kvetináčov je táto nádoba kvetináč. Pokiaľ navrhujeme rasliny ako súčasť nábytku či interiérového prvku, vodotesná nádoba býva neviditeľná, pretože je umiestnená v nábytku. Vtedy vonkajšiu nádobu nahrádzame sklenenou nádobou vyrobenou podľa rozmerov nábytku, ktorá pripomína akvárium. Vnútorná nádoba na keramzit je nádoba, v ktorej býva rastlina zasadená. Pre jednoduchosť zalievania umiestňujeme viacero vnútorných nádob do jednej vonkajšej. Hladinomer - merač stavu vody ukazuje výšku vodnej hladiny vo vonkajšej nádobe. Na jednu vodotesnú nádobu (v ktorej môže byť jedna a viac vnútorných nádob) je potrebný jeden hladinomer. Rozmery hladinomeru voĺíme podľa výšky vonkajšej nádoby. Keramzit - vnútorný substrát, do ktorého sa hydroponické rastliny zakorenia. Sú to malé hnedé guličky, ktoré pri zálievke nasiaknú vodou, ktorú potom postupne uvoľňujú do koreňovej sústavy rastlín. Oproti konvenčnému spôsobou pestovania rastlín v zemi má keramzit výhodu, že je "čistý", nevyletuje z neho hmyz. 

Podmienky na pestovanie hydroponických rastlín

Dimenzovanie vonkajšej a vnútornej nádoby. Vnútorná nádoba musí byť dostatočná na rozvinutie koreňového systému rastliny. Vnútorná nádoba by mala presne zapadať do rozmerov vonkajšej vodotesnej nádoby, aby cez vznikuté medzery nedochádzalo k odparovaniu vody. V návrhoch navrhujeme rozmery vonkajšej nádoby čo najväčšie, aby sme redukovali počet miest, kde treba dolievať vodu. Zalievanie - popísané nižšie Hnojenie - na trhu je viacej druhov hnojív s rôznymi požiadavkami na interval hnojenia. Zvyčajne platí, že tuhé hnojivá aplikujeme raz za dlhší čas, napr. raz za rok, tekuté prilievame do zálievok počas vegetačného obdobia.  Svetelné a tepelné požiadavky - rastliny by sme nemali umiestňovať na miesta s celodenným priamým slnkom ani do tmavých kútov. Pri správnom návrhu vedia určité druhy rastlín dobre žiť aj vo väčších vzdialenostiach od okien. Rastlinám škodí prievan, teplota v miestnosti by nemala dlhodobo presiahnuť 30°C a klesnúť pod 15 °C.  Vlhkosť vzduchu - vysoká vlhkosť vzduchu znižuje látkovú výmenu rastlín, ktoré prestanú produkovať živiny a postupne vymierajú.

Zalievanie hydroponických rastlín

Hydroponickú raslinu je potrebné zaliať až po miernom presušení substrátu (keramzitu), t.j. keď vo vonkajšej nádobe nie je žiadna voda. Spravidla 2 - 3 dní po klesnutí hladinomeru na nulu. Rastline dolejeme toľko vody, aby hladinomer dosiahol v okamihu zálievky optimálnu hodnotu. Niekoľko hodín po zálievke keramzit nasiakne vodu, a preto hladinomer mierne klesne, vodu už nedolievame. Frekvencia zalievania súvisí s veľkosťou systému - rastliny, kvetináčov, ročného obdobia. Do interiérov navrhujeme rastliny tak, aby ich stačilo polievať raz za dva - tri týždne. Častou chybou pri zalievaní hydroponických rastlín býva prehnané zalievanie - dolievanie vody po každom poklese hladinomeru. Korene rastlín sú neustále vo vode a môžu hniť. Vodu do systému dolievame až po miernom presušení substrátu, t.j. 2 - 3 dni po klesnutí hladinomeru na nulu. 

Pri návrhu a realizácii interiérov vieme zabezpečiť návrh aj realizáciu rastlín z projektu.Fotografie: Dano Veselský